Jedno ráno sme sa zobudili a povedali si, že keď je pekne, vybehneme na nejaké ferraty. Ale kam? (Až tak pekne nakoniec teda nebolo. Ale ani sme nezmokli, takže pohoda. Len teda predstava bola trochu iná…)

Kyseľ sme už prešli niekoľkokrát a momentálne je zaplavený pre silné dažde, do Tatranskej Kotliny sa nám kvôli pár metrom voziť neoplatí a najbližia ferrata je až niekde pri Liptovskej osade. Ta sme došli…alebo nie?

Ešteže tých Maďarov máme z Košíc relatívne blízko. Skáčeme do auta a vyrážame smer Sárospatak. Áno, dobre čítate. 15 minút za hranicami a približne 1:20 z Košíc, nám susedia vybudovali ferraty. Oblasť sa volá Megyer-hegyi Tengerszem a bola uvedená do prevádzky iba teraz.

Infraštruktúru zatiaľ nemajú úplne dokončenú, ale čoskoro má byť vybudované veľké záchytné parkovisko, WC a altánky na opekanie. Kým sa tak stane, parkovisko nájdete pri reštaurácii Tengerszem büfé + parkoló. Je to vykosená udržiavaná lúka lúka s možnosťou posedenia, odkiaľ sa dá k spomínaným ferratám dostať novovybudovaným náučným chodníkom.

 

Prejdete okolo reštaurácie, popri mini tanku 😀 a pokračujete poza budovu hore kopcom popri tabuliach náučného chodníka 30 minút. Nástup je celkom slušné stúpanie, ideálne na zahriatie pred samotnými ferratami. Až sme sa smiali, že to človek nevidel, aby som sa zadýchal a spotil na kopci v Maďarsku 😀

Keď dorazíte k tabuli č.6, ste už prakticky tam. Mierne doľava, po červených krížikoch a dostanete sa na vyhliadku nad priekopou, kúsok ďalej k požičovni a informáciám, kde sme sa dokonca dohovorili slušnou angličtinou, aby sme vedeli čo a ako.

Ferraty

Poďme teda na tie ferraty. Sú tu 3 hlavné ferraty obtiažnosti C až E.

Na najľahšej z nich /zelenej/ sa nachádzajú 2 varianty D a E a k tomu ešte krátka detská ferrata obťiažnosti C /modrá/. Dokopy teda 6 ciest a na nich spolu 5 lanových mostov. Také ihrisko pre ferratistov. Cesty sú športového charakteru a aj obtiažnosť C sa niektorým môže zdať trochu ťažšia. Chválim ich za to, že kramľami neplytvali a sú len na miestach, kde sú potrebné. Aj na miestach, kde boli osadené, boli niekedy trochu ďalej od seba. Ja ako 2 metrový feši s tým problém nemám, to len aby ste vedeli, heh … Ďalší dobrý bod majú aj za zábavný faktor. V spodných partiách niektorých ferrát je pád spojený s istým omočením nôh, v niektorých prípadoch možno aj polky tela :D.

Prejdenie všetkých ferrát vám zaberie odhadom tak 60-90 minút. Po absolvovaní ferrát je možnosť vybehnúť ešte na neďalekú vyhliadku, kde vás 65 schodov postaví do výšky 15m odkiaľ je veľmi pekný výhľad do okolia. A ak ste lezec, tak okrem ferrát je tu vyborhákovaných ešte aj okolo 35 ciest na lezenie, no sprievodcu nemajú a obtiažnosti nám povedať nevedeli. Tak možno nabudúce.

Cestou domov sme sa ešte zastavili v spomínanej reštaurácii /bufete/, kde ráno pán domáci varil maďarský guľáš, ktorý neskutočným spôsobom rozvoniaval, kedže ho robil vonku. Toto si samozrejme nenecháme újsť. K tomu nám nalial tokajského vínka a s pokojnou dušou sme sa pobrali domov. (Šofér teda nepil, ale ušlo sa mu dojesť guľáš, takže win-win) Ak by ste sa tu chceli zastaviť, tak pamätajte na to, že platiť sa dá iba cash a vo forintoch.

ZÁVEROM

Ak sa vyberiete iba na ferraty, určite sa to dá stihnúť za pol dňa. Jedinou výtkou by bolo to, že tabule náučného chodníka sú iba v maďarčine, čo je škoda, lebo vyzeralo, že tam majú zaujímavé informácie, kedže v okolí sa nachádzali aj nejaké zrúcaniny. Budeme musieť doštudovať na nete. Ujo google vie všetko.

Otázkou ešte ostáva ako to tam bude fungovať, keď sa to rozkríkne. Víkendový nápor ľudí by mohol byť problém. Odporúčam ísť si to pozrieť, obehať čím skôr, kým je tam kľud. Nás tam bolo dokopy asi 7, takže sme o sebe ani nevedeli, no turistov tam bolo podstatne viac, a keď si oni začnú požičiavať sety, to až bude sranda. Hlavne na tej Éčkovej ferrate.

V čase našej návštevy nebolo parkovanie ani samotné ferraty spoplatnené.

Nie, naozaj nemusíte byť horolezec, (mať zodraté prsty a mizernú manikúru), aby sa vám dostalo nádherného výhľadu zo skál. A áno, v okolí Košíc je toho viac ako Sivec, i keď samozrejme, ani tomu nie je čo vyčítať.

Ak aplikujeme rovnaké kritérium ako v predchádzajúcom článku (ktorý nájdete tu: Výlety v okolí Košíc):

• max hodinka cesty autom z metropoly východu,
• absolvovateľnosť so školopovinnými deťmi, či gaučovými turistami, ktorí práve začali objavovať krásy pohybu v lese (ako su komáre, kliešte, prepotené tričká a blato),

Po ruke sú napríklad nasledujúce tri alternatívy, ktoré stoja za to.

Inak, kým budete čítať ďalej, priznám, že celý článok bude postavený na fotkách a popise cesty, lebo dneska ma múza nekope. Ale niekedy ísť rovno na vec nie je zlé. Koniec koncov, ide predovšetkým o inšpiráciu pre vás (moji desiati čitatelia podľa prieskumu na instagrame), ktorí váhate, kam vybehnúť na čerstvý vzduch.

Drienková Skala

Ak vyrážate z Košíc, potrebujete 25 minút na cestu autom k vodnej nádrži Ružín, kde turistický smerovník – a jeden z možných začiatkov výstupu na Drienkovú skalu – vidno už z cesty. Pipočítajte ďalších 5, ak pri smerovníku odbočíte doprava a ešte sa kúsok zveziete ďalej, cez chatovú oblasť na zatáčku s dreveným označením Tisovec. Aj tu je v poriadku, ak auto odparkujete.

Jediná cesta smerom hore do lesa, je tá vaša. Čaká vás výstup cez krovinatý porast, následne mierne doľava, stále hore cez les, kde po dažďoch čaká aj trocha blata, až k oslavnej bráne zo sklonenej brezy, ktorá vás víta na Siveckých lúkach, s príjemným posedením a možnosťou nabrať dych.

Teraz prichádza bod zlomu – nepokračujete ďalej do kopca do lesa do ľava, kde by ste išli, ak by ste išli na Sivec, ale vydáte sa dole, doprava. Netešte sa, každá cesta cesta dole znamená, že keď sa budete vracať domov, čaká vás cesta hore. Od tohoto bodu sa hore a dole pravidelne strieda. A poviem vám narovinu, nie raz si poviete, že už len tento „posledný kopček“. Že ste našli Drienkovú skalu pochopíte ale rýchlo. Spadne vám sánka dole z úžasného výhľadu, ktorý sa vám naskytne.

Celkovo to hodnotím ako mierne náročnú túru (keďže berieme do úvahy najmladších turistov s kratšími nohami) s trvaním tak 1,5 hodiny, podľa zdatnosti, možno počítajte aj 2. A naspäť tou istou cestou o čosi kratšie, samozrejme.

Folkmarská Skala

Číslo dva, Folkmarská skala, ponúka na výber hneď niekoľko trás. Z obce Kojšov, kde to je troška strmák, od Gregorovho prameňa, ktorý ale v čase vzniku článku prerábajú spolu s úsekom cesty okolo alebo z Folkmarského sedla.

Pohodlné parkovanie pri kríži cez víkend zbadáte hneď. Nedajte sa ale zlákať cestičkou na tejto strane. Ak idete na Folkmarskú skalu, prejdite cez cestu a vydajte sa asi 5 minút po zelenej, kým prejdete na žlté značenie. A potom idete a idete a idete… Ale je to skôr prechádzka, naozaj nenáročná, ktorá jedným smerom trvá tak hodinu. Posledných 15 minút je troška strmších, ale oplatí sa vydržať.

S malými turistami to dáte do dvoch hodín (overené na deťoch vo veku 3, 7, 9, 11).

Ak je pekne, naskytne sa vám pohľad aj na Tatry, ale kopec dookola, a údolie nadchne každého milovníka prírody a výhľadov. Hore môže fúkať, takže s tým počítajte. Ale nech vás to neodradí. Tento výlet stojí za extra vrstvu v batohu.

Rankovské Skaly

A aby sme stále nechodili len jedným smerom, Rankovské skaly sú úplne inde. Tentokrát je potrebné vyraziť smerom na Herľany.

Ak ste si spomenuli na Herľanský gejzír, ktorého erupcie majú cez 20 metrov, tak sa nemýlite – je to presne tým smerom. Pri správnom plánovaní môžete za celý deň stihnúť vybehnúť na Rankovské skaly a poobdivovať aj samotný gejzír. Dátum a čas najbližšej erupcie si môžete pozrieť na stránke obce Herľany.

Ak ale prejdete cez park, natrafíte na značenie priamo hore príjemným lesíkom. Nedajte sa zmiasť, že cesta pokračuje na asfaltku, ten kúsok po nej poslušne prejdite až ku krížu na ľavej strane lúky. Ako inak, ďalej cez lúku do lesa a opäť trocha do kopca, až na hrebeň, kde vás rázcestník pošle do p… ľava. Približne po 15tich minútach sa môžete tešiť z výhľadu a príjemného posedenia na lavičke na kraji skalnej plošiny, ktorá ale končí, resp. pokračuje dole takmer kolmo, takže opatrne!

Celkovo to podľa turistických máp trvá pod dve hodiny, takže ak pripočítame konštantu “začínajúci turista”, prípadne “detský turista“, možno by som pridala pol hodinku navyše.

Ak ste sa dostali až na koniec článku, alebo ste preskrolovali názvy a pozreli obrázky, inšpirovali sa, navštívili aspoň jedno z miest, neváhajte a pridajte nejaký páčik na sociálnych sieťach. Geckon klub Košice má veľa nápadov a chce tu byť pre všetkých športových nadšencov, či nadšencov prírody a aj vďaka vám sa o nás môže dozvedieť o čosi viac ľudí. Ďakujeme!