Obdobie výletov do prírody s koncom leta nekončí a my to vieme. Preto sme sa rozhodli preskúmať ďalší kúsok Východného Slovenska, kam sa oplatí zavítať nezávisle od veku či kondičky.

O tom, kam ideme, som tentokrát nemala ani potuchy. Rado mi zahlásil, že na naše svadobné polročie ideme na romantický výlet, že ma vezme po období dažďov konečne do prírody a mne po dvadsiatom „nepoviem“ viac vedieť netrebalo. S maximálnou dôverou som si nabalila asi 5 rôznych vrstiev oblečenia, ktoré, ako sa neskôr ukázalo, boli naozaj vítané.

V článku Výhľady v okolí Košíc boli Slanské vrchy už spomenuté, keďže Rankovské skaly sú ich súčasťou, no dnes to vezmeme z druhého konca. Začiatok našej trasy je totiž na konci malinkej dedinky Juskova Voľa, kde sa otáčajú autobusy.

Nie, tentokrát nejde o slovný zvrat na štýl “kde líšky dávajú dobrú noc“, je to presný popis miesta, kde turistická trasa naozaj začína a kde sa autobusy naozaj otáčajú. Keď sem prídu. Nie veľmi často.

Oddychovo-náučný okruh Bučí laz

Pre najmenších tu začína Oddychovo-náučný okruh Bučí laz, ktorý ma dokopy 11 zastávok. Sú to asi 4 km s prevýšením len 78m, čiže ide naozaj o nenáročnú cestu. Zameranie je lesnícke či prírodovedecké a bonusom je, že túto trasu možno absolvovať celoročne.

Vyhliadka Rokytová

Pre troška turisticky zdatnejších turistov, odporúčam nádherné miesto, ktoré sa volá Rokytová. Jednosmerne z Juskovej Vole po zelenom značení je to hore hodina a pol. Nám to približne toľko naozaj trvalo a to aj so zastávkami na zber bedlí. (Nakoniec, rezne jak rezne…). Náročnosť trasy je mi ale ťažko hodnotiť, keďže naše podmienky boli sťažené výdatnými dažďami za posledné 2 týždne, čiže brodenie sa v blate nás (teda predovšetkým mňa) miestami naozaj spomaľovalo.

V tomto momente som vážne zapochybovala o tom, ako Rado chápe slovné spojenie „romantický výlet“ a ako ho chápem ja. Priznám sa úprimne, že blato po kolená nepatrí do mojich predstáv romantiky, ale povedzme si rovno, kytice, sviečky, lupene ruží, atmoška, to všetko nám podsúvajú komerčné stanice v telke. Ktovie, možno v niektorej z nedotknutých kultúr niekde v pralese, je putovanie mäkučkým blatíčkom prejav náklonosti či súčasť manželskej predohry… A tak som šľapala ďalej. Bez slova.

Netrvalo dlho a les sa rozostúpil. Miesta, na ktorých sa stromy neuchytili, kvôli trčiacim skalám lákali a… nesklamali. Naskytol sa nám úplne luxusný výhľad na pestrofarebné lesy. Stôl s lavicami neďaleko ohniska bol jednoznačným znamením, že je čas obeda a pár minút neskôr sa vo vzduchu miešala vôňa lesa s vôňou nášho obeda. Opiekli sme si špekáčky, zapili čajíkom z termosky a keď vyšlo slnko spoza oblakov, jesenná idylka bola na svete.

Slnečné lúče mi hriali tvár, plameňe ohníka hriali zadok, nuž priznám sa, že Rado nesklamal. V čase prísnych opatrení, zákazov a obmedzení našiel dokonalé miesto len pre náš slávnostný obed.

Makovica

Komu by sa však v tomto momente ešte málilo turistiky, z Rokytovej sa samozrejme dá pokračovať ďalej (čo bol aj náš prípad). Najvyšší vrch Slanských vrchov možno vidieť z diaľky vďaka vysielačom. Poviem vám ale rovno, cesta je to náročná, miestami sa stráca pod kopou popadaných stromov, miestami sa stráca len preto, aby sa vám stratila, miestami je spestrená strmo sa zvažujúcim svahom, kde si poviete, že nie, toto nie je správny čas šmyknúť sa na tej kope blata a miestami vás prekvapia náhodne pohodené skaly a kamene.

Moderne povedané: Spartan Race. Váľala som sa v blate, preliezala, podliezala, balancovala, preskakovala, miestami troška visela, objímala stromy, odolávala počasiu a v snahe udržať s Radom tempo, sem tam som sa aj pobehla. Ľudia platia za registráciu nemalé peniaze a holt – v Slanských vrchoch to má človek zadarmo…

Skaly pod Pariakovou

Z Makovice sa môžete napojiť na modrú a zbehnúť naspäť do Juskovej Vole, s časom písaným na smerovníku 2:30, alebo sa vybrať ďalej za prírodnou pamiatkou – Skaly pod Pariakovou. Zaujímavé útvary a tvary, zbytky po erózií pôvodných lávových výverov a tiež vyhliadka z Obrej skaly. Najčarovnejšia je však rozmanitosť lesa. Naozaj sa tu strieda riedky les s hustým, listnatý s ihličnatým, rozprávkový so strašidelným. Pridajte si k tomu farebnú škálu, akú možno vidieť len na jeseň…

Celkovo nám tento výlet aj so zostupom späť do Juskovej Vole vyrobil takmer 22km, no návrat k autu a do Košíc sme stihli s prehľadom ešte pred zotmením.