Uzlov je veľké množstvo, od jednoduchých až po rôzne okrasné. Ak sa budeme rozprávať o lezeckých uzloch, tak pre športové lezenie ich potrebujete asi tak 5 až 7. Ak pridáme aj špecialitky, tak sa zmestíme do okrúhlej desiatky. Samozrejme, kto chce, môže sa naučiť aj 20. Hlavné však je, vedieť použiť ten najlepší v danej situácii.

Medzi základné uzly, ktoré by mal každý horolezec poznať patrí okrem osmičkového uzla, s ktorým sa naväzujete (a mali by ste ho vedieť aj o polnoci), aj dvojitý rybársky uzol. Ak si viažete poistný uzol za „osmičku“ ako sme vám to priblížili v našom článku Ako sa správne naviazať, tak ho už viete – ani o tom neviete :). Dobré, však?

Dvojitý rybársky uzol slúži hlavne na spájanie lán a pomocných šnúr, kedy vytvára pevné spojenie s malou stratou pevnosti v ňom. Jeho najčastejším použitím je tvorba slučiek na zdrhovacie uzly (alebo ste sa stretli s názvom prusiky), či spájanie lán pri dlhom top-rope alebo zlaňovaní.

Medzi hlavné výhody dvojitého rybárskeho uzla patrí jeho pevnosť a možnosť spájať aj laná rôzneho priemeru. Nevýhodou môže byť jeho ťažké povoľovanie po zaťažení.

Avšak aj takýto jednoduchý uzol vie narobiť ľudom pri viazaní problémy a nevedia ho uviazať správne. Pri spájaní guľatých slučiek či lán je dôležité aby sme voľné konce točili oproti sebe. Potom výsledné uzly do seba nádherne zapadajú a uzol je tak zaviazaný najlepšie, ako sa len dá. To je rovnaké, ako keď nad neupratanou „osmičkou“ kývnete rukou, veď to je dobre. A potom nedajbože to rozviazať… Pri každom uzle platí, že je uviazaný na 100% dobre alebo zle. Nič medzi neexistuje.

Obrázky ukazujú postup viazania, ktorý keď dodržíte, nemôže sa to nepodariť. Zobrazený je pohľad, ako sa na uzol pozeráte, keď ho viažete pred sebou. Všimnite si smer samotných prameňov pri krížení. Pri viazaní druhého uzla obtáčate šedé lano okolo bieleho, ako keby ste pokračovali v špirále, nie opačne – čiže nesnažíte sa lano odtočiť, ale zatočiť.

Postup viazania dvojitého rybárskeho uzla:

 

Výsledok:

Na prvom obrázku nižšie je znázornený uzol pri pohľade spredu. Druhý obrázok ukazuje uzol zo zadnej strany, kde pramene musia ísť pekne paralelne vedľa seba. Ak ste dospeli k tomuto výsledku, máte uzol zaviazaný správne.

Jednou zo základných vecí, ktoré by mal každý horolezec vedieť je naviazať sa. Spôsobov ako to urobiť je viacero. V tomto článku sa pozrieme na základné naviazanie dvojitým osmičkovým uzlom na samostatný sedací úväz. Je to klasický spôsob naviazania, s ktorým sa stretnete na každom kroku. Osmičkový uzol je dostatočne pevný a ľahko ho skontroluje aj nováčik. Použitie samostatného sedacieho úväzu je vhodné hlavne na umelé steny. Pre lezenie na skalách a v horách odporúčame použitie sedacieho úväzu v kombinácii s hrudným.

Pri každom viazaní uzla je dôležité sa na to poriadne sústrediť. Keď sa ľudia naväzujú, naučte sa nerozprávať a nevyrušovať ich. Pri viazaní uzla by sa mala ich pozornosť upriamovať iba na tú činnosť a nemali by byť zbytočne rozptyľovaní – viažu „životne dôležitý uzol“. Rovnako dôležité, ako uviazanie uzla, je aj vzájomná kontrola. Nikto nie je taký dokonalý, aby nemohol chybovať. Je preto úplne jedno, či je to váš prvý alebo 95428-mi deň. Vždy by ste sa mali navzájom skontrolovať, pretože najviac chybujúcim článkom pri lezení je vždy človek.

Poďme sa teda naviazať.

Postup naviazania

V prom rade si potrebujete odmerať správnu dĺžku lana. Tá záleží predovšetkým od hrúbky lana. Čím je lano hrubšie, tým viac ho budete na naviazanie potrebovať. Odhadom je to približne od zeme po pás. Praxou s vlastným lanom prídete na to, aká je tá správna dĺžka pre vás.

Pred tým ako začnete prevliekať lano cez úväz je potrebné si vytvoriť najprv osmičku podľa postupu na obrázkoch. Ak ste pravák, ľavou rukou lano držíme – nemanipulujeme. Pravou rukou otáčate v mieste namerania lano medzi prstami v smere hodinových ručičiek.

 

 

Do vzniknutého oka následne vložíte voľný koniec lana, ktorý pretiahnete až vám vznikne osmičkový uzol.

Takto pripravené lano môžeme začať prevliekať cez sedací úväz. Ak sa naväzujete na klasický horolezecký sedák, nájdete na ňom dve naväzovacie oká, akési „tunelíky“. Jeden sa nachádza na bedrovom páse a druhý na moste nohavičiek. Koniec lana je potrebné prevliecť oboma týmito „tunelíkmi“. Po prevlečení, potiahnite uzol až úplne na dotyk s horným „tunelíkom“ na sedáku. Ak by ste tak neurobili, nemali by ste dostatok lana na dokončenie uzla.

Ďalším krokom, ktorý nasleduje, je druhotné prevliekanie lana cez vami pripravený uzol. Ak chcete dosiahnuť najlepší výsledok, je potrebné sa jednoducho držať obrázkového postupu a úplne rovnako ho napodobniť. Vznikne vám pekná a usporiadaná osmička. Dajte si pozor na počiatočnú orientáciu. Na začiatku je potrebné lano v uzle trochu odsunúť, aby sa voľný koniec mohol prevliekať spôsobom ako na obrázkoch. Výsledná veľkosť oka uviazaného okolo sedacieho úväzu by mala byť podobná akú má spojovacie/istiace oko na ňom.

Na konci je potrebné uzol poriadne utiahnuť. Robí sa to tak, že samostatne a poriadne zatiahnete za každý jeden prameň lana vychádzajúci z uzla. Minimálna dĺžka lana, ktorá by mala z uzla vychádzať (ak neviažete poistný uzol) je 10-15 cm. Ak je koniec príliš dlhý, je potrebné ho skrátiť, aby nezavadzal alebo aby ste si ho pri lezení nemýlili s normálnym lanom. Ako pomôcka môže dospelému človeku slúžiť jeho dlaň. Ak malíčkovú hranu priložíte k uzlu, vychádzajúci koniec nesmie končiť na dlani (menšie ruky môžu priložiť aj palec).

Poistný uzol – tzv. poistka

Odporúčaným spôsobom zakončenia osmičkového uzla je použitie poistného uzla. Je to dvojitý rybársky uzol, uviazaný za osmičkovým uzlom. Na uviazanie však bude potrebný dlhší koniec lana ako spomínaných 10-15cm.

Záver

Výsledkom je pekne uviazaný osmičkový uzol, ktorý nie je plochý, ale vyzerá ako vianočka. Za ním je naviazaná poistka, ktorá čo najviac dolieha k uzlu. Poistný uzol uviazaný ďaleko od hlavného uzla môže vadiť pri cvakaní lana a spôsobiť nepríjemnosti. Ktorú variantu si zvolíte je na vás. My odporúčame zakončenie poistkou. Ak máte záujem sa o poistnom uzle dozvedieť trochu viac, prečítajte si o tom náš článok Poistiť, či nepoistiť? To je otázka…

 

Otázka, ktorá sa vynára v posledných týždňoch na mojich internetoch viac ako inokedy, a preto prišiel čas vyjadriť aj svoj názor a to práve v tomto článku. Koho nezaujíma, nech ďalej ani nečíta…

O čo teda ide? Či používať alebo nepoužívať poistný uzol, tzv. poistku za osmičkovým uzlom.

Spolky, nie len na americkom kontinente, presadzujú politiku naviazania sa na osmičkový uzol bez poistenia. Pochopiteľne sa pri každom takomto tipe strhá diskusia, či áno alebo nie.

Na jednej strane sú ľudia, ktorí si myslia, že to potrebné nie je, pretože to nijako neovplyvňuje silu naviazania, osmička ako taká je dostatočne silný uzol, nezavadzia to, lepšie sa to kontroluje a pod. Z menej rozumných argumentov, no žiaľ veľmi často sa opakujúcich, mi nedá nespomenúť príspevky typu – „veď to povedala Asociácia, oni vedia čo robia“…

Na druhej strane panuje názor, že poistiť sa proti ľudskej chybe je vhodné a vyžadujúce. Správne naviazanie to síce neovplyvňuje, ani nezvyšuje pevnosť osmičkového uzla, ale pri zle zaviazanej osmičke to môže život zachrániť.

Takže ako? Poďme si to rozobrať na drobné.

Kontrola spolulezcov pred lezením

Každý zodpovedný horolezec vám povie, že kontrola spolulezcov je nevyhnutná pred každým lezením a hlavne v prípade, že dotyčného nepoznáte veľmi dobre, alebo s ním neleziete veľmi často …. ČO TO PÍŠEM?!

PRED KAŽDÝM LEZENÍM !!! BODKA. A VÝKRIČNÍK !

Či poleziem s mamkou, babkou, sestrou, otcom, kamošom, Sharmom, Ondrom či horským vodcom.

!!! VŽDY SI SPRAVÍM KONTROLU !!!

Bežná prax je ale taká, že nie každý tomu prikladá až takú dôležitosť, aká by bola na mieste. Iba zopár ľudí v mojom okolí ju robí poriadne tak, ako by to malo vyzerať. Moja skúsenosť je taká, že ak sa na niekoho otočím kvôli kontrole uzla, dotyčný len pozerá s vypleštenými očami, že čo vlastne chcem a keď už na to príde, tak len prikývne, že v poriadku. A nie som presvedčený o tom, že to skutočne skontroloval. Proste povedal, čo sa čakalo.

Takže otázka na telo. Kontrolujete sa poriadne pred každým lezením? Alebo nechávate priestor na možné ľudské zlyhanie, ktoré môže zapríčiniť nešťastie?

Osmičkový uzol

Nie, nebude nasledovať správne viazanie osmičkového uzla, ani jeho rozoberanie, ktorá verzia je pevnejšia, či porovnávanie s dračou slučkou a pod. Bolo by to na dlho a nie je to hlavným cieľom tohto článku. Možno nabudúce. Pre podstatu tohto článku nám stačí vedieť nasledovné:

• je to medzinárodne uznávaný uzol pre správne a bezpečné naviazanie,
• správne uviazaný a správne zaťažený je dostatočne pevný.

V jednoduchosti – nemali by sa mu krížiť pramene a z uzla by mal trčať minimálne! 10-násobok priemeru lana. Štandardne sa kvôli bezpečnosti hraničné hodnoty nepoužívajú a v praxi sa teda používa 15-20cm. Vtedy môžeme hovoriť o bezpečnom naviazaní. Za predpokladu, že sú dodržané aj ostatné náležitosti – správne vedenie lana cez sedák, nenaviazanie do pútok na materiál a pod.

A čo s prekríženými prameňmi? V podstate nič. Na bezpečnosti to neuberie, len sa vám môže po zaťažení horšie rozväzovať a sťažíte, alebo úplne tým znemožníte kontrolu partnerovi, ktorý sa iba začne zamýšľať nad tým, s kým sa to naviazal na lano, keď nevie správne naviazať ani základný uzol.

Poistný uzol

Poistný uzol – podstata tohto článku. Veľmi veľa krát som už počul, že ho lezci viažu iba preto, aby skrátili veľa trčiaceho lana z uzla. Ach jaj. Veľa ľudí ani netuší, alebo si neuvedomujú význam tohto uzla. Každá minca má dve strany. Začnime tým, prečo niektorí poistku odmietajú:

• aj tak sa rozviaže
• komplikuje kontrolu
• zavadzia pri cvakaní
• pri páde sa môže o čosi zachytiť
• nezvyšuje pevnosť osmičkového uzla

To všetko môže a nemusí byť tak úplne pravda. Na druhej strane si povedzme, prečo by sme ju používať mali:

• ak dokážem uviazať poistkový uzol, mám určite dosť lana vychádzajúceho z osmičky
• zálohuje osmičkový uzol

Päť argumentov voči dvom, hm? Väčšina hore uvedených nedostatkov je z dôsledku lenivosti alebo zlého uviazania. To sa dá odstrániť veľmi jednoducho. Uviažte si ju správne! Použite dvojitý rybársky uzol, uviažte ju blízko osmičkového uzla a poriadne utiahnite.

Poistný uzol nie je jednoduchý rybársky uzol (resp. vodcovský), 15cm vzdialený, a len preto, aby som nemal voľný koniec lana príliš dlhý. Nebude vám nič zavadzať, zachytávať sa, ani rozväzovať. Celkom to dáva zmysel, nie?

Tým najdôležitejším, prečo by sme poistný uzol mali používať, je z môjho pohľadu práve spomenutá záloha. Všetci sme len ľudia a nikto nie je dokonalý. Chyby z nepozornosti sa stávajú. Treba si to priznať a správať sa tak, aby sa nestala osudnou. Inými slovami, poistka ako záloha má zmysel (predovšetkým v prípade ľudskej chyby alebo zlyhania partnerskej kontroly, ktorej sme sa venovali na začiatku článku).

Len nedávno sa na internete objavil prípad ako vynikajúco sa dá interpretovať naviazanie osmičkou. V danom prípade je to nespochybniteľne poistka, ktorú tam chcem mať uviazanú poriadne, ak by mi to čudo nikto neopravil. A verte mi, neviete si ani len predstaviť, čo ľudia vo svojej kreativite dokážu pri lezení vymyslieť. Veď posúďte sami.

Viac zaujímavých lezeckých chýb, či prešľapov zo stien a skál nájdete aj v albume na našej facebookovej stránke. Ak niečo podobné máte nafotené aj vy, budem rád, ak sa s nami o to podelíte a pošlete nám to.

Správne naviazanie

Veľa ľudí vie, ako to má vyzerať – teoreticky. Všimli ste si ako sú ľudia naviazaní v praxi? Keď pôjdete najbližšie na stenu, poobzerajte sa. Jeden nemá poistku a z uzla mu trčí iba krátky konček. Druhý má zase poistku, ale trčí mu z nej 30 cm koniec, lebo mu nevyšlo lano. Fakt zaujímavý pohľad.

Ako má teda správne naviazanie vyzerať? Pozrite si to na obrázku nižsie.

Slučka cez naväzovacie oká by mala byť vo veľkosti spojovacieho(istiaceho) oka, uzol je krásne symetrický, pramene sa mu nikde nekrížia a poistka je dvojitý rybársky uzol, zaviazaný čo najbližšie k hlavnej osmičke.

Pri takomto naviazaní, nie je možné aby poistka zavadzala, či pri lezení akokoľvek škodila. Ba dokonca máte poriešený aj voľný koniec lana. Chce to iba obetovať 3-5s viac času na naviazanie.

Záver

Čo napísať na záver.

Existujú len dva typy ľudí. S poistkou a bez poistky. Lezecké spolky sa prikláňajú k voľnému koncu, aby naviazanie bolo čo najjednoduchšie a najprehľadnejšie. A keď vidím ako nedbanlivo sa k poistnému uzlu pristupuje, ani sa im nečudujem. Je len na vás a vašom rozhodnutí, ku ktorej skupine sa pridáte. Či si dáte záležať na správnej dĺžke voľného konca, bez akýchkoľvek skracovacích uzlov, alebo si uviažete poriadny poistný uzol tak, ako je to spomenuté vyššie.

Za seba hovorím, že netreba byť lenivý a jednoznačne – POISTIŤ!

A nech sa už rozhodnete akokoľvek, nezabúdajte na poctivú kontrolu spolulezcov.

Lezte bezpečne a zodpovedne.

Horám zdar!
RadkoBartko