Jedno ráno sme sa zobudili a povedali si, že keď je pekne, vybehneme na nejaké ferraty. Ale kam? (Až tak pekne nakoniec teda nebolo. Ale ani sme nezmokli, takže pohoda. Len teda predstava bola trochu iná…)
Kyseľ sme už prešli niekoľkokrát a momentálne je zaplavený pre silné dažde, do Tatranskej Kotliny sa nám kvôli pár metrom voziť neoplatí a najbližia ferrata je až niekde pri Liptovskej osade. Ta sme došli…alebo nie?
Ešteže tých Maďarov máme z Košíc relatívne blízko. Skáčeme do auta a vyrážame smer Sárospatak. Áno, dobre čítate. 15 minút za hranicami a približne 1:20 z Košíc, nám susedia vybudovali ferraty. Oblasť sa volá Megyer-hegyi Tengerszem a bola uvedená do prevádzky iba teraz.
Infraštruktúru zatiaľ nemajú úplne dokončenú, ale čoskoro má byť vybudované veľké záchytné parkovisko, WC a altánky na opekanie. Kým sa tak stane, parkovisko nájdete pri reštaurácii Tengerszem büfé + parkoló. Je to vykosená udržiavaná lúka lúka s možnosťou posedenia, odkiaľ sa dá k spomínaným ferratám dostať novovybudovaným náučným chodníkom.
Prejdete okolo reštaurácie, popri mini tanku 😀 a pokračujete poza budovu hore kopcom popri tabuliach náučného chodníka 30 minút. Nástup je celkom slušné stúpanie, ideálne na zahriatie pred samotnými ferratami. Až sme sa smiali, že to človek nevidel, aby som sa zadýchal a spotil na kopci v Maďarsku 😀
Keď dorazíte k tabuli č.6, ste už prakticky tam. Mierne doľava, po červených krížikoch a dostanete sa na vyhliadku nad priekopou, kúsok ďalej k požičovni a informáciám, kde sme sa dokonca dohovorili slušnou angličtinou, aby sme vedeli čo a ako.
Ferraty
Poďme teda na tie ferraty. Sú tu 3 hlavné ferraty obtiažnosti C až E.
Na najľahšej z nich /zelenej/ sa nachádzajú 2 varianty D a E a k tomu ešte krátka detská ferrata obťiažnosti C /modrá/. Dokopy teda 6 ciest a na nich spolu 5 lanových mostov. Také ihrisko pre ferratistov. Cesty sú športového charakteru a aj obtiažnosť C sa niektorým môže zdať trochu ťažšia. Chválim ich za to, že kramľami neplytvali a sú len na miestach, kde sú potrebné. Aj na miestach, kde boli osadené, boli niekedy trochu ďalej od seba. Ja ako 2 metrový feši s tým problém nemám, to len aby ste vedeli, heh … Ďalší dobrý bod majú aj za zábavný faktor. V spodných partiách niektorých ferrát je pád spojený s istým omočením nôh, v niektorých prípadoch možno aj polky tela :D.
Prejdenie všetkých ferrát vám zaberie odhadom tak 60-90 minút. Po absolvovaní ferrát je možnosť vybehnúť ešte na neďalekú vyhliadku, kde vás 65 schodov postaví do výšky 15m odkiaľ je veľmi pekný výhľad do okolia. A ak ste lezec, tak okrem ferrát je tu vyborhákovaných ešte aj okolo 35 ciest na lezenie, no sprievodcu nemajú a obtiažnosti nám povedať nevedeli. Tak možno nabudúce.
Cestou domov sme sa ešte zastavili v spomínanej reštaurácii /bufete/, kde ráno pán domáci varil maďarský guľáš, ktorý neskutočným spôsobom rozvoniaval, kedže ho robil vonku. Toto si samozrejme nenecháme újsť. K tomu nám nalial tokajského vínka a s pokojnou dušou sme sa pobrali domov. (Šofér teda nepil, ale ušlo sa mu dojesť guľáš, takže win-win) Ak by ste sa tu chceli zastaviť, tak pamätajte na to, že platiť sa dá iba cash a vo forintoch.
ZÁVEROM
Ak sa vyberiete iba na ferraty, určite sa to dá stihnúť za pol dňa. Jedinou výtkou by bolo to, že tabule náučného chodníka sú iba v maďarčine, čo je škoda, lebo vyzeralo, že tam majú zaujímavé informácie, kedže v okolí sa nachádzali aj nejaké zrúcaniny. Budeme musieť doštudovať na nete. Ujo google vie všetko.
Otázkou ešte ostáva ako to tam bude fungovať, keď sa to rozkríkne. Víkendový nápor ľudí by mohol byť problém. Odporúčam ísť si to pozrieť, obehať čím skôr, kým je tam kľud. Nás tam bolo dokopy asi 7, takže sme o sebe ani nevedeli, no turistov tam bolo podstatne viac, a keď si oni začnú požičiavať sety, to až bude sranda. Hlavne na tej Éčkovej ferrate.
V čase našej návštevy nebolo parkovanie ani samotné ferraty spoplatnené.
