Výlety v okolí Košíc

Ja viem, ja viem, situácia je, aká je. Ale žiť treba. A svet sa točí ďalej. A príroda sa prebúdza a predvádza v plnej kráse. A vôbec, výlet a pohyb na čerstvom vzduchu…. To sme už počuli všetci, takže kam vyraziť?

KORONA-TURISTIKA

Kritéria pre väčšinu Košických korona-turitov sú jednoduché:

  1. Aby sme cestou nestretli veľa ľudí.
  2. Aby to nebolo príliš náročné a bolo možné vybehnúť tam aj so školopovinnými deťmi.
  3. Aby to bolo tak max. hodinku autom od Košíc.
  4. Aby to stálo za to a boli pekné fotky na instagram.

Ako športový klub, ktorý rád turistiku, cítime povinnosť trocha vám s touto dilemou pomôcť. Obehali sme pár miest, ktoré nepatria k najfrekventovanejším trasám, no nás chytili za srdce. A nie, nemusí zúriť pandémia, aby ste sa na výlet do prírody vybrali. Tieto miesta tam sú a budú, aj keď sa situácia upokojí…

RASTLINNÝ KOSTOLÍK (VYVIERAČKA sv. LADISLAVA)

Prekrútili ste očami, keď ste v názve našli slovo “kostolík”, lebo sa vám hneď vrátili spomienky z detstva, keď ste šúchali nohami na ceste na sv. omšu s babkou počas letných prázdnin a už krútite hlavou pripravený preskočiť túto časť? CHYBA.

Cesta k Ladislavovej vyvieračke

Neodvrávať, sadnúť do auta a vyraziť smer Moldava nad Bodvou. Trás je hneď niekoľko, môžete si vybrať, či auto zanecháte v Jasove, Moldave, v obci Debraď alebo ako my v Drienoveckých kúpeľoch.

Práve tam začína naozaj slušne značená žltá trasa, cez les hore. Nejde o náročné stúpanie, ale nie je to ani rovinka. Počítajte takú hodinku, prípadne podľa zdatností najmladších účastníkov výletu, možno o čosi viac. V lese žijú srnky a divé svinky, no ľudí zaregistrujú skôr ako vy ich, takže sa niet čoho báť (iba ak by ste si to dali inou trasou v zmysle dookola bližšie ako my s Radom a natrafili na nich vo vzácnej chvíľke ticha… Ale slušne sme sa pozdravili a oni utiekli opačným smerom. Zastrúhaný vlas by ste mi…. ehm… ).

Povesť o sv. Ladislavovi

Keď si kopček poslušne vyšľapete, otvorí sa pred vami nádherná lúka, z ktorej môžete sledovať Volovské vrchy, Kojšovskú hoľu aj Košickú kotlinu. Stojí tu aj samotný Rastlinný kostolík a o kúsok nižšie je Ladislavova vyvieračka, prameň s pitnou vodou.

Povesť hovorí, že tadiaľ tiahol sv. Ladislav so svojim vojskom, no v istom momente ich obkľúčili. Vojsko bolo oslabené aj pre nedostatok vody. Kráľ vtedy zabodol meč do zeme a vytvoril tvar kríža. Modlil sa. Keď meč zo zeme vytiahol, na mieste kríža vytryskol prameň.

História Rastlinného kostolíka

Prvý kostol tu bol postavený v 15tom storočí, patriaci Premonštrátom sídliacim v Jasove. Kostol zničili Turci a od vtedy len chátral. Po 2. svetovej vojne bola na tomto mieste postavená kaplnka, ale bola rovnako zničená, keď ju ŠTB dali vypáliť. Podobu, ktorú môžeme vidieť dnes, Rastlinný kostol dostal v rokoch 2006-2007, kedy na základoch pôvodnej kaplnky vybudovali kamenné základy a drevenú konštrukciu. Strom, ktorý rástol medzi základmi kaplnky, bol ponechaný na svojom mieste, takže prečnieva cez postavené drevené trámy a miestu prináša pokoj, ktorý si vás podmaní.

Chvíľku si tu môžete odpočinúť, keďže o čosi nižšie je aj posed – veľké lavice a stôl, či ohnisko. Ak vám viac netreba, dá sa jednoducho vrátiť po rovnakej ceste, po žltej, no možností je viac a smerovník vám poradí, kam ďalej…

BRDÁRKA

Čarovná príroda, kvitnúce stromy a lúky, presne to vás čaká, ak sa vydáte o kúsok ďalej, za Rožňavu, do obce Brdárka. Dedinka je takmer opustená a pomaly chátra, no o to viac dostáva príroda priestor prejaviť sa.

Brdárka sa dostala do povedomia predovšetkým kúzelnými čerešňami, ktoré na jar kvitnú priam rozprávkovo. Kdesi som sa dočítala, že je ich tu vyše 200 druhov, ale nepočítala som ich veru. (Hlavne preto, že keď sme tam prišli my, väčšina bola už odkvitnutá a po dažďoch opadaná, ale použite fantáziu ako Anna zo Zeleného domu a ten potenciál v rámci správneho načasovania tam naozaj je).

Cesta na Veľký Radzim

Čo by to ale bolo za turistiku, keby spočívala len v prechádzke po dedine… Cieľom sa teda stáva Veľký Radzim, ktorý má takmer 1000m n.m a keď si šikovne nájdete okno medzi stromami, môžete z neho dovidieť na Kráľovu hoľu, Dobšinský kopec i Tatry. Na vrchol vás navedie žlté značenie. Ak máte dosť času a energie, môžete spraviť sympatický okruh ako my: Brdárka – Sedlo Hora – Vdovčíkovo kreslo – Veľký Radzim – Veľká Lúka – Brdárka.

Cesta na Veľký Radzim inak, prozaickejšie:

Z malebnej obce Brdárka, kde necháte auto, prejdete pešo cez čerešňový sad na sympatickú vyhliadku, prvé miesto krátkeho odpočinku. Keďže ale viete, že ešte nie je koniec, kým máte prevádzkovú teplotu, pokračujete ďalej ku Vdovčíkovému kamennému kreslu, kde si povinne spravíte niekoľko fotiek a pokocháte sa naozaj dokonalým pohľadom na tento Bohom zabudnutý, no krásou požehnaný kraj. Nazbierate energiu a vykročíte ďalej na Veľký Radzim. Časové smerovníky už chýbajú no myslím, že to nebolo viac ako 30 minút naozaj vychádzkovým tempom, no do kopca. V tomto čase by ste už mali pociťovať prvý hlad a špekáčiky na chrbte by mali zrazu vážiť asi tonu. (A pod “špekáčiky“ môžeme rozumieť aj ráno ešte vychladené pivko, či radler, či…). Je čas sa ich zbaviť, preto odporúčam z Veľkého Radzimu pokračovať na Veľkú lúku. Na lúke je ten správny čas zahájiť protestný odpočinok a doplniť energiu. Keďže nikto nemá rád šľapať do kopca, ktorým sa len teraz zgúľal dole, návrat k autu odporúčam započať z lúky medzi stromy, na ľavej strane. Lesná cesta sa o chvíľku napojí na zelené značenie a vyvedie vás len kúsok za Brdárkou, priamo medzi čerešňami.

Celková trasa môže trvať hodinu na Veľký Radzim, a ďalšiu hodinku na zostup do dediny, no keď k tomu pridáte kochanie sa výhľadmi, či opekačku na Veľkej lúke, ktorá je na to do slova a do písmena pripravená, môže z toho byť veľmi ľahko veľmi príjemný celodenný výlet.

Rozprávkový chodník škriatka Mikluša

Áno, toto je oficiálny názov, nie výplod mojej kreativity. Je teda jasné, že tento výlet je ako stvorený pre deti a dospelých, ktorí majú radi rozprávky.

Výlet sa začína v dedinke Miklušovce, čiže z Košíc cca trištvrte hodinka autom. A čo vám budem vysvetľovať, predsa už takmer každý používa navigáciu. Stačí zadať Miklušovce a priamo v dedine auto hneď aj odparkujete. Provizórne parkovisko pre 3-4 autá je hneď na začiatku trasy, na konci dediny pri zastávke autobusov, ktoré na počudovanie, chodia sem tam aj do tohoto kraja.

Celý chodník má asi 5km, čo znamená, že s deťmi to môže potrvať hodinku a pól, prípadne viac, ak budete obdivovať každý kvietok a pohráte sa pri každej interaktívnej zastávke, ktorá preskúša pozornosť a zmysly detí a poteší dušu krásnou rozprávkou o škriatkovi Miklušovi.

Áno, samozrejme, dá sa pokračovať napríklad až na Roháčku, čo je najvyšší vrch Čiernej hory, ale to už je pre zdatnejších turistov a námet na iný článok. Samotný chodník je jednoduchým, mierne náročným okruhom a končí tam, kde začína, čiže logistika domyslená do konca, kedy zazvoní zvonec a tomuto článku je na dnes koniec.

Recommended Posts