Sme Veronika a Matej. Venujeme sa výrobe modrotlače, ktorá je naším živobytím, ale aj naším hobby. Musí byť, pretože výroba modrotlače je veľmi skúpa na voľný čas. Ak si však nejaký nájdeme, trávime ho na horách.
Na hrebeň Veľkej Fatry sme sa plánovali vybrať už v máji. Žiaľ, zlé počasie a následné povinnosti termín hrebeňovky odsúvali na neurčito. Po vyše dvoch mesiacoch nachádzame v diári voľné okno a vyrážame.
MAJEROVA SKALA, JASNÁ VOĽBA
Priamy spoj Dolný Kubín – Staré Hory nám udáva náš výstupový bod. Volíme modrú značku, ale nie preto, že modrotlač. Radi by sme sa totiž vyhli šliapaniu hore zjazdovkou z obce Turecká a Majerova skala znie rozhodne zaujímavejšie. A aj keď nemôžeme porovnávať veríme, že to bola lepšia voľba a Majerovu skalu určite odporúčame aj ako samostatný výlet.
To sme my, Majerova skala a v doline je vidieť Staré Hory. Trasa krátka, prevýšenie značné, ale nič nepríjemné.
KRÍŽNA A BUDE DOBRE
Z Majerovej skaly pokračujeme na vrchol Krížna, ktorého dominantou je opacha v podobe vojenského objektu. Z vrcholu je však krásny pohľad na všetky okolité pohoria, a čo je dôležitejšie, vidíme aj cieľ dnešnej etapy. Vzadu, v mraku na horizonte. Nie príliš utešujúci pohľad, ale už nás nečaká žiadne výrazné stúpanie, iba jemne zvlnený terén s najvyšším vrchom Ostredok (1596).
Spočiatku to s počasím nevyzeralo najlepšie, ale zvyšok dňa nás ešte prekvapil.
INSTANTNÝ ŠÉFKUCHÁR
Terén od Krížnej bol zvlnený viac ako sa na prvý pohľad mohlo zdať, a kopec zvaný Ploská tiež nebol až taký ploský, ako by sa mohlo zdať. Pre nás to však nie je žiadny problém, nakoľko sme si oddýchli počas pauzy na obed. Na hrebeňovky nosíme varič, pretože nás núti zastaviť na dlhší čas. Okrem toho, že si oddýchneme, má obrovské čaro aj samotné varenie. Aj keď len instantnej polievky.
Po zlých skúsenostiach z prejedania sa počas turistiky volíme ľahkú stravu v podobe instantnej polievky a krutónov z celozrnných rožkov, ktoré nám doma zoschli.
RAKYTOV, PODPÁSOVKA PRED ZAKONČENÍM DŇA
Po ôsmich hodinách a viac ako dvadsiatich kilometroch sa dostávame pred posledný kopec tohto dňa. Tristo výškových metrov a jeden kilometer nie sú žiadny extrém, ale už toho máme dosť. Ideme na zotrvačník, a ten začína zlyhávať. Je pravda, že kopec sa dá obísť po žltej značke, ale na to sme tu predsa neprišli.
Rakytov ponúka 360° pohľad na okolité pohoria. Nám ale vyčaroval úsmev na tvári fakt, že dnes pôjdeme už len z kopca.
SPÁSA MENOM LIMBA
Útulňa Limba pod Rakytovom nie je ani tak útulňou ako chatou. Má svojho chatára, ktorý sa stará o ňu, aj o hostí. Ponúkne čaj, alebo pivo, prípadne aj niečo na zajedenie. My volíme pivo, a popri dopĺňaní vitamínov a iontov varíme večeru. Pred spaním nám chatár ponúka borovičku s horcom, ktorú neodmietame a odchádzame spať.
Ráno máme príjemný budíček v podobe stáda kráv, ktoré obsadili okolie chaty. Cítime sa ako v Alpách.
DO PEKLA SO STAROU MAPOU
Pol hodinová rozcvička nás dostáva od útulne späť na našu trasu. Míňame smerovník, ktorý ignorujeme, nakoľko sme večer poctivo študovali mapu. Pokračujeme ďalej hrebeňom na Tanečnicu. Chodník sa miestami stráca v tráve, ale to nám nepríde byť zvláštne. Súdime, že je to menej frekventovaná časť Veľkej Fatry. Zrazu sa ocitáme v čučoriedčí bez chodníka a opäť kontrolujeme mapu. Všetko je v poriadku, ale iba na papieri. Vraciame sa späť ku smerovníku a cestou nachádzame ležať v tráve značku zákaz vstupu. Samozrejme nachádzame aj vytúženú značku a po pár kilometrovej zachádzke pokračujeme v správnej trase.
Žiaľ novo vytýčený chodník vedie lesom a tak sme radi, že sme si mohli užiť kvôli zachádzke takýto parádny výhľad na Malú Fatru.
DOTYK CIVILIZÁCIE
Všetko je v poriadku, stretávame davy turistov, ktorí sa tešia na výstup na Rakytov. Väčšina z nich prichádza z neďalekej vojenskej zotavovne, Smrekovice, takže to pre nich asi nebude taká „zábava“ ako pre nás. Areálom vojenskej zotavovne prechádzame skorej ako sme čakali. Predierame sa davmi ľudí a ponáhľame sa späť do lesa.
Z vyhliadky na Skalnej alpe pozorujeme na obzore vrchol Krížna, kde sme sa včera o takomto čase radovali z dobrodružstva, ktoré náš čaká.
DO PEKLA SO STAROU MAPOU DVA
Zastavujeme pred ohradou s kravami. Kontrolujeme mapu, smerovník, výsledok sa zhoduje. Trasa ide cez ohradu. Prichádza hlad, ale variť medzi stádom kráv nepovažujeme za najlepší nápad, a tak odkladáme čas obeda. Netrvá to dlho a sme vonku z ohrady, a dokonca nachádzame príjemné posedenie pod stromom na lúke, kde rozkladáme poľnú kuchyňu. Voda sa varí, kontrolujeme mapu, rátame čas príchodu do Ružomberka a odchody autobusov. Čaká nás ešte viac ako tri hodiny cesty, a tak vylievame vodu, balíme varič a vyrážame na cestu- smer Nová Černová. Po necelých dvoch hodinách prichádzame medzi domy a nechápajúco sledujeme čas.
Ten obed by sme stihli navariť, aj keby nebol zo sáčku a museli by sme čistiť zeleninu.
Pozn. mapa Tatraplan, Veľká Fatra 1:50 000, 2.vydanie 2013
KONIEC DOBRÝ, VŠETKO DOBRÉ
Je to klišé, ale príjemné. V Novej Černovej sme sa ledva stihli prezliecť a prišiel autobus MHD, ktorý nás odviezol na stanicu. Na autobusovej stanici sme sa našťastie zorientovali rýchlo, pretože po pár minútach prišiel autobus, ktorý nás odviezol domov, do Dolného Kubína. Áno, nestihli sme obed, a len preto, že v starej mape písali dlhší čas. Ale autobusové spoje by sme takto veru nenaplánovali.
